Drevo I. : J. MERGANC a O. KLIMEŠ, Zastavovací plán vyhorelej časti obce Čičmany

​

Požiar 1921

Záujem o krásu a hodnoty Čičmian sa začal formovať na Národopisnej výstave českoslovanskej v Prahe v roku 1895. Cieľom výstavy bolo poukázať na svojbytnosť a vzájomnosť českej a slovenskej kultúry. Medzi exponátmi bola aj replika čičmianskeho gazdovského dvora, ktorú podľa výskumu Dušana Jurkoviča postavil architekt A. Makovec. Niekoľko veľkých požiarov v prvej polovici 20. storočia (1907, 1921 a 1945) však výrazne narušilo pôvodný urbanistický a architektonický charakter obce. Najničivejší bol požiar v roku 1921, ktorý zničil mnohé obytné a hospodárske stavby na dolnom – severnom konci Čičmian. Po tejto udalosti si vládny komisariát predsavzal obnoviť obec v plnej kráse. Jeho vedúcim bol architekt Dušan Jurkovič, ktorý komisariát viedol od apríla 1919 do 24. decembra 1922. 

Zámer sa nepodaril. Nerešpektoval sa pôvodný pôdorys obce (Dejiny pamiatkovej starostlivosti). Zámer sa síce nepodaril, ale nová dedina áno.

​

M, S a L

Boli identifikované tri veľkostné varianty existujúcich objektov – malý (M), stredný (S) a veľký (L). Tieto objekty boli dôsledne zamerané a následne upravené ako typové návrhy.

• M – prízemný dom (5 × 12,5 m) s hospodárskou časťou (chliev, stodola) pod spoločnou strechou (10,5 m).

• S – prízemný dom (6 × 12 m) s podstrešnými komorami a malou pavlačou v štíte; hospodárske stavby stáli samostatne.

• L – poschodový dom (6 × 12 m) s izbou, komorou a pavlačou po štítovej a bočnej stene; hospodárske stavby boli zvlášť.

Najväčší záujem bol o stredný typ domu. Pre Čičmany typický dvojpodlažný veľkorodinný dom (L) bol realizovaný iba raz. Rovnako aj najmenší objekt sa postavil len raz. Stredný typ sa pravdepodobne realizoval aj vo variante so šírkou 5 m. Hospodársky objekt existoval v ôsmich veľkostných variantoch.

Tento návrh predstavuje výrazný odklon od stavu pred požiarom, ktorý sa snažil zachovať Dušan Jurkovič. V tej dobe totiž prevládal typ veľkorodinného domu. Záujem obyvateľov o menšie domy významne zmenil charakter zástavby Čičmian.

​

Mriežka

Na Fačkovskú cestu z východnej strany historicky nadväzovali poľné cesty, ktoré vytvorili štruktúru kolmo orientovaných ulíc. Ich prepojením vznikli voľné bloky veľkosti 60 × 120 m. Na západe prebieha súbežne s Fačkovskou cestou potok. V tejto časti je zástavba orientovaná pozdĺž cesty s domami štítmi do ulice. Tento spôsob rozparcelovania bol dôsledkom netrpezlivosti obyvateľov.

Návrh odstránil nevhodné murované zásahy a presadil typové drevenice, pričom motiváciou bola bezplatná ponuka stavebného dreva. Dušan Jurkovič zohral kľúčovú úlohu pri obnove Čičmian po požiari ako prvý poverenec pre kultúru na Slovensku.

​

Participácia

Z dnešného pohľadu sú Čičmany vo veľkej miere výsledkom nového urbanistického návrhu. Typizácia objektov vychádzala z participácie obyvateľov. Zaviedli sa murované komíny a systém verejných požiarnych studní ako protipožiarne opatrenia. K zachovaniu charakteru drevenej dediny prispel princíp: štát poskytne drevo a vypracuje plány, ľudia si domy postavia podľa dohodnutých zásad.

Rozsah návrhu

V porovnaní so súčasnosťou bol dosiahnutý vynikajúci výsledok s minimálnym množstvom výkresov:
– situácie v mierke 1:500,
– schématická zastavovacia axonometria v mierke 1:500,
– typové domy spracované v mierke 1:50,
– detailný rez komínom v mierke 1:25.

Tento návrh, doplnený stručným technickým opisom a výkazom dreva, sa dodnes považuje za inšpiratívny. Miera spolupráce medzi štátom a obyvateľmi, kde Jurkovič zabezpečil stavebné drevo a podieľal sa na vypracovaní návrhov s Mergancom a Klimešom, bola kľúčová.

​

Ornament

​Dekoratívna výmaľba vonkajších stien v Čičmanoch sa ustálila až začiatkom 20. storočia. Po požiari v roku 1921 však začala postupne zanikáť. Pamiatkari vyzývali ženy, aby zachovali tradičné formy výmaľby. Na podporu tejto tradície zorganizovali súťaž o najkrajšie vymaľovaný dom. Gazdiné sa predbiehali v bohatosti tvarov a motívov, pričom ceny tvorili stavebné drevo či hospodárske zvieratá. Súťaž osobne podporila dcéra prezidenta Alica Masaryková.

Hoci záujem o výmaľbu stúpol, začali sa objavovať odchýlky – ozdoby zasahovali viac trámov a pribúdali zložitejšie motívy inšpirované výšivkami (napr. vták, kalich, srdce). Namiesto hliny sa čoraz viac používalo vápno s továrenskými prísadami, čo viedlo k ústupu pôvodných techník.

​

Zľudovená dedina

Rozhodnutia Čičmancov, nadšenie Dušana Jurkoviča pre Čičmany, urbanistický plán Merganca a Klimeša a návrhy dreveníc podľa starších vzorov spoločne vytvorili dedinu, ktorú dnes považujeme za príklad ľudovej architektúry. V Pamiatkovej rezervácii Čičmany sa dnes nachádza 115 zrubových domov, z toho 32 sú národné kultúrne pamiatky. Iba tri domy však pochádzajú z obdobia pred požiarom v roku 1921. Svojim spôsobom ide o významný a príklad medzivojnovej architektúry a urbanizmu v dedinskom prostredí. Čas to iba potvrdzuje.

​

II. Tehla : D. JURKOVIČ, Skladacie domy z pálených tehliarskych výrobkov

​

Motív
Jurkovič zdôrazňoval, že umelecká činnosť vyžaduje materiálne zabezpečenie, často za cenu kompromisov v estetike. Navrhol lacné, zdravé a vkusné domy, ktoré by uspokojili potrebu bývania najširších vrstiev.

​

Nosník

​Tehlové domy Jurkovič navrhol po dvoch neúspešných pokusoch stavať z dreva. Za kľúčový problém považoval vytvoriť ľahký stropný nosník (dvojchlapová jednoduchá manipulácia).

„Kto vyrieši tento problém, tomu všetko ostatné už bude hračkou. Pokúsil som sa vytvoriť, navrhnúť a zhotoviť takýto nosník, ktorý bude mať ešte aj tú výhodu, že bude sám o sebe, bez obkladania a akýchkoľvek príveskov, dokonalou súčasťou jednoduchého a pevného, nespalného stropu, zloženého tzv. suchou cestou. Odhliadnuc od prvých drevených stropov je každý nespalný strop najkomplikovanejšou a najdrahšou súčasťou modernej stavby... pritom s veľkosťou svetlého rozpätia miestnosti rastie úmerne aj náklad. V snahe umožniť stavbu obytných domov spôsobom čo najúspornejším dospel som k myšlienke vytvoriť pomocou osobitých pilierov a nosníkov dokonalý nespáliteľný strop. Piliere umiestnené uprostred obvodových múrov umožňujú aj vznik určitých schém, ktoré sú základom môjho vlastného systému stavby.“

​

Kontext a analýza systému

​Návrhy rodinných domov pre povojnovú obnovu krajiny boli vypracované počas rokov 1944 a 1945. Na Slovensku sa stretli s úplným nezáujmom. Je symbolické, že projekty rodinných domov Jurkovič vydal nakoniec vlastným nákladom v roku 1946. Všetky domy boli navrhnuté z unikátneho konštrukčného systému, ktorý tiež vyvinul.

Základným stavebným prvkom systému nie je človek a jeho potreby, ale nosník. Celý návrh domov vychádza z pevne daného rozmeru nosníka s dĺžkou 2,60 m. Svetlosť miestností tak dosahuje len 2,25 m, čo má za následok vznik veľmi malých miestností a často aj problémových pilierov umiestnených v strede obytných priestorov.

Domy sú navrhnuté na základe siedmich konštrukčných schém, z ktorých vyplýva 15 variácií rodinných domov. Zastavaná plocha sa pohybuje od 43,9 m² po 85,8 m². Systém pozostáva z deviatich typov stavebných prvkov (tehly, tvarovky, tvárnice). Obvodové steny hrúbky 30 cm sú zložené z T-voštinových tvaroviek a vykazujú tepelnoizolačné vlastnosti ekvivalentné 90 cm hrubému murivu z plných pálených tehál. V tom období sa štandardne používalo murivo hrúbky 45 cm.

Modulárnosť systému je dôsledne premyslená: 1 meter obvodovej steny tvoria 3 kusy tvaroviek, 1 meter priečky 4 kusy priečkových tehál. Výška vrstiev je riešená po 10 cm (1 cm zaberá maltové lôžko). T-tvarovky zároveň umožňujú nahradiť betónový veniec použitím iba armovacieho železa. Piliere sú tvorené dvoma tvarovkami, pričom ich stred tvorí 15 cm široký komínový prieduch. Systém zahŕňa aj 11 typov okien a 10 typov dverí. Krov pre každý typ domu bol navrhnutý ako prefabrikovaný – vyrobený vo výrobe a dovezený priamo na miesto výstavby.

Z dnešného pohľadu môžeme tento systém označiť za predchodcu moderného prístupu k prvkovej typizácii.

​

Porovnanie s optimalizovanými parametrami

​Pri použití rovnakého kritéria ľahkej manipulácie, ale s dnešným tehlovým konštrukčným systémom, sa za rozumný rozpon nosníkov považuje 4 až 4,5 m. Pri minimálnom uložení 12,5 cm na každej strane tak získavame svetlosť miestností od 3,75 m do 4,25 m, čo zodpovedá súčasným požiadavkám na rozmerové štandardy obytných miestností.

Nosníky do 4,5 m nie je nutné osadzovať žeriavom – postačuje nízky profil tvaroviek a dočasné podopretie stropu po montáži. Z tohto pohľadu je možné považovať Jurkoviča za priekopníka typizácie tehliarskych výrobkov.

​

Hlavné zásady návrhu

• Obytné domy sú orientované na slnko pomocou pootočenia alebo zrkadlenia typu.

• Hrúbka 30 cm T-steny je považovaná za dostatočnú z hľadiska tepelnej izolácie. Omietky sú vápenné, na exponovaných miestach ošetrené izolačnou hmotou.

• Každá obytná miestnosť musí byť podpivničená. Jurkovič vychádza z poznania, že hydroizolácie pod drevenými podlahami často zlyhávajú. Preto odporúča podpivničiť celý dom. Terén je pod úrovňou prízemia, suterén má betónovú podlahu s keramickými dlaždicami.

• Hygienické zariadenia sú často umiestnené v suteréne, súčasťou domu má byť teplá voda a preferované je centrálne vykurovanie.

​

Architektonická úprava exteriéru

• Hladká vápenná omietka

• Plošné orámovanie okien, štítových stien a nároží

• Sokel z cementovej malty

• Červená škridlová strecha, rámovanie okien červenými hladkými lícovkami

• Jasné farby omietok

• Farebné nátery okien a dverí

• Variabilná výzdoba – inšpirácia v prirodzenom vkuse ľudovej architektúry

​​

Na čo u nás pracovať ?  D. Jurkovič , úryvok článku v dobových novinách ČAS

​"Celú túto prácu pripravil som do tlače už viac ako pred rokom v nádeji, že sa dostane do rúk odborníkov, projektantov, výrobcov tehlárskeho tovaru, staviteľov, stavebných družstiev a jednotlivých interesantov, ktorí k nej zaujmú svoje stanovisko. Na Slovensku som rok zháňal tlačiareň, keď bola nádej, že sa mi to podarí, nedostal som prídel papiera a napokon, keby som bol už dostal papier, nebolo tlačiarne. Reprodukčný ústav mi na dotazy vôbec neodpovedal.

Ide tu o publikáciu časovú pre zbudovanie zničených obcí, úspornú výstavbu robotníckych a rodinných domov a tiež menších hospodárstiev v dnešnej dobe tak dôležitých. Nečakal som na vyzvanie, vypísanie súťaže, odmenu, cítil som len povinnosť prispieť k riešeniu bytovej krízy, ktorú som čakal a ktorá sa dostavila, podľa mojich najlepších síl, ale že práca táto leží mi na stole nevyužitá, ba verejnosti neznáma, je v dnešných pomeroch vecou neuveriteľnou, ba priamo zahanbujúcou. 

Nezostalo mi nič iného po nezdare viac ako poldruharočného usilovania ako obrátiť sa  o vydanie na Prahu. (D)Úfam sa, že tam nájdem dostatok porozumenia a podpory.

Že táto moja práca nie je tak bezvýznamná, toho dôkazom je, že reprezentačný časopis kráľovských britských architektov v Londýne venuje jej v jednom z budúcich čísel, ktorých sa tohto času len týmito problémami zaoberajú, šesť stránok."       

​

Záver

Obnova Čičmian po požiari v roku 1921 a povojnové Jurkovičove návrhy tehlových domov boli núdzovými riešeniami, ktoré však odrážali hlbokú potrebu rýchlej obnovy a praktickej udržateľnosti. Práve táto núdzovosť priniesla spoločné črty, ktoré dnes môžeme identifikovať ako súčasť konceptu Notbau – skromného, jednoduchého a funkčného spôsobu stavania, ktorý rešpektuje limity materiálov , prírodného a kultúrneho kontextu. Notbau vyjadruje viac než len architektúru; je to filozofia stavania v súlade s podmienkami života, kde obnova a tvorba prebiehajú s pokorou a rešpektom voči tradícii i budúcnosti.

máj 2025​

​​​​​​Ilustračné obrázky a citácie: 

​​

​Archív PÚ SR, Zbierka plánov a projektov, sign. č. A-1.1059. Projektová dokumentácia vyhorenej časti obce Čičmany v mierke 1 : 500 ,

1 : 100 , 1: 50 a 1:25  z roku 1923. J. Merganc, O. Klimeš, F. Faullhamer

 

Archív PÚ SR, Zbierka plánov a projektov, sign. č. A-1.1188. Zastavovací plán vyhorenej časti obce Čičmany v mierke 1 : 500   z roku 1923. J. Merganc , O. Klimeš

​

Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Čičmany, výnimočný pokus o obnovu významnej lokality ľudového staviteľstva na Slovensku, Ing. Miloš DUDÁŠ, PhD., KPÚ Žilina

​

Skladacie domy rodinné z pálených tehliarskych výrobkov. D. Jurkovič 1946

ČAS  (noviny DS) č.123 / 5.6.1946 /SNK DIKDA