​Už niekoľko rokov sledujem vývoj architektúry, v ktorej sa prirodzene prelína poznanie krajiny, klimatických podmienok a lokálnej kultúry. Fascinuje ma, ako sa dom môže stať rozhraním medzi človekom a svetom – nielen ochranou, ale aj výpoveďou o tom, kde sa nachádzame a ako žijeme. Tento záujem ma opakovane privádza k ľudovej architektúre a jej schopnosti artikulovať obydlie spôsobom, ktorý je vecný, primeraný a nadčasový. Prirodzené proporcie, citlivosť k materiálu a schopnosť reagovať na miesto sú vlastnosti, ktoré ju robia aktuálnou aj dnes.

​

V tejto línii vidím dôležitý historický oblúk – od tradičných dreveníc, cez syntézu, ktorú vytvoril Dušan Jurkovič, až po súčasné snahy o obnovu architektonickej pravdivosti. Jurkovič neostal pri kopírovaní folklóru, ale prepájal pôvodné formy s novou výtvarnou kvalitou. O generácie neskôr naňho nadviazali architekti ako V. Gruska tvorbou folklórnych amfiteátrov alebo modernisti, ktorí vo svojich stavbách a interiéroch pre EXPO 67 znovu objavili silu kontextu a materiálu. A práve v tejto línii – pokračovaní dobrého – má podľa mňa zmysel uvažovať o vlastnej architektonickej práci.

​

Dôležitým rámcom je tu aj teória „dobrého pokračovania“ aplikovaná T. Gawlowským. Vysvetľuje spôsob, akým môžeme nadviazať na to, čo už bolo – nie kopírovaním, ale kultivovaným pokračovaním, ktoré rešpektuje prirodzené zákonitosti prostredia aj kultúrnu pamäť. Takáto architektúra nie je o nostalgii, ale o logickom vývoji a vrstvení skúseností. Práve v poľskom Zakopanom je zrealizovaných zopár stavieb v duchu "Dobrého pokračovania".

​

Moja pozornosť sa teda sústreďuje na princípy: sklon strechy ako reakcia na zrážky a snehovú pokrývku, orientácia stavby na svetové strany, formovanie obydlia okolo dvora, použitie miestnych materiálov a konštrukčných systémov. Všetky tieto prvky, ktoré vznikli z potreby a skúsenosti, predstavujú základ, z ktorého možno vychádzať aj pri tvorbe novej architektúry.

​

V tomto procese má svoje miesto aj výtvarné umenie. Najmä obrazy Miloša Alexandra Bazovského ma naučili čítať formy slovenského vidieka inak – nie ako romantickú idylu, ale ako výtvarne silné, koncentrované výrazy života a priestoru. Galéria v Trenčíne bola pre mňa dlhé roky miestom, kde som sa k týmto obrazom vracal a cez ne si uvedomoval hodnotu jednoduchosti a pravdivosti výrazu.

​

Z týchto súvislostí sa postupne vyjasňuje aj môj vlastný návrhový prístup. Nejde o návrat k minulosti, ale o dôslednú prácu s prostredím, mierkou, materiálom a priestorovým poriadkom. Čoraz častejšie si uvedomujem, že východiskom pre mňa nie je hľadanie nových tvarov, ale skôr zreteľná formulácia toho, čo je overené. Preto postupne začínam pracovať s archetypom – dom s bielymi múrmi, čiernou strechou a dreveným stropom. Táto forma tu existuje minimálne od 13. storočia. Nie je to ani štýl, ani nostalgický obraz. Je to spôsob – základný, elementárny, zrozumiteľný.

​

A keď sa dnes snažím pomenovať, čo považujem za podstatné, opäť sa mi vynára táto skratka: čierne na bielom s dreveným stropom. Tento obraz, ktorý v krajine často vidíme ako výrazné stavby, nás prekvapí svojím dreveným stropom – jednoduchosťou, ktorá zároveň nesie silný symbolický náboj. V kostoloch je to symbol neba, ktorý nás pozýva nahliadnuť do výšin, no zároveň zanecháva priestor pre pokoru a úctu k materiálu. Takto chápaný archetyp nie je len formou, ale aj výpoveďou o vzťahu medzi zemou a nebom, medzi prírodou a človekom.

​

Výber zošitov​ (poznámok)

​

• Aaltovci (2012): Funkcionalizmus cez ľudskosť a krajinu – Aalto, Kramár, Siza, Tesar.

• Čierne na bielom (2013), H. Naito, Gion A. Caminada - Vrin : Caminadova dedina ako model novej architektúry miesta.

• Architektúra divočiny (2015): Hlboký vzťah k lesu, literatúre a chate ako archetypu.

• Núdzová architektúra (2015, 2020): Kríza ako podmienka tvorby – od artikulárnych kostolov po O. Bartninga.

• Zakopanský štýl (2017): Forma z tváre zeme. Inšpirácia poľskou cestou k identite.

​

O dobrom pokračovaní : K. Twardowska - Forma z tváre zeme.​

Cul zuffel e ĺaura dado Gion A. Caminada

Hiroshi Naito 1 a 2, From Protoform to Protoscape

​