Čičmany (1923 - 2023)

Paralelné pásy polí sú oddelené poľnými cestami a tvoria rozmanité prúžky v krajine, ktoré končia pri ceste popri potoku. Ich šírka je približne 60 metrov. Asi 120 metrov od hlavnej cesty sa nachádza rovnobežná cesta. Takto vzniknuté dedinské bloky sú rovnomerne rozparcelované pre charakteristické drevenice. Smerom do polí sú pásy rozdelené na záhradky a sady, čím vzniká pozoruhodná krajinná mriežka – symbióza obytnej a poľnohospodárskej krajiny. Tento výtvor pôsobí veľmi komplexne a prirodzene, pričom zachováva tradičný charakter dediny s ikonickými ornamentami. V skutočnosti ide o jedno z najdokonalejších dedinských diel medzivojnovej československej architektúry a urbanizmu. Po požiari v roku 1921 inicioval Dušan Jurkovič obnovu dediny. Návrh vypracovali jeho spolupracovníci Merganc a Klimeš v roku 1923. Pre obnovu dediny navrhli tri typové domy – Malý, Prostredný a Veľký. Nadšení dedinčania však územie rozparcelovali do prirodzenej mriežky, čím sa odklonili od pôvodného zámeru Jurkoviča zachovať tradičný urbanistický charakter a typické dvojpodlažné domy. Túto parceláciu architekti zohľadnili v novom návrhu. Ornamenty v ich dnešnej podobe vznikli na podnet pamiatkárov a s podporou dcéry prezidenta Masaryka prostredníctvom súťaže o najkrajšie vymaľovaný dom. Teda rozhodnutia Čičmancov, zanietenie Jurkoviča pre Čičmany, urbanistický návrh Merganca a Klimeša a návrhy typových dreveníc vychádzajúcich z historických vzorov vytvorili dedinu, ktorú považujeme za ľudovú architektúru. Zľudovená dedina, podobne ako Suchoňova skladba Páslo dievča pávy, predstavuje príklad zľudovenej tvorby.

​

Horná Sihoť v Trenčíne

Narodil som sa a vyrástol na Hornej Sihoti. Na severe je štvrť ohraničená umelým riečnym kanálom Vážskej kaskády, na juhu nepreniknuteľnou železnicou. Na západe ju ohraničuje hradná skala s lesoparkom a historickým centrom, na východe sa nachádzajú panelákové sídliská. Štvrť je organizovaná do pravidelnej mriežky 60 x 120 metrov. Hlavnú os tvorí „bulvár“ Rázusovej ulice. Pravidelný blok je variabilne zastavaný administratívnymi budovami, bytovkami, radovkami, štadiónmi, školami a uzavretým parkom. Rozmery bloku sú veľmi prakticky zvolené, avšak chýba tu verejný voľný priestor. Ak by bol centrálny bulvár širší, bolo by to ideálne. Súťaž na Hornú Sihoť vyhral architekt J.K. Říha v roku 1931, a jeho návrh bol realizovaný, hoci iným architektom.

​

Centrálny park v Partizánskom

Baťovany sú funkcionalistické priemyselné mesto navrhnuté pre obuvnícku firmu Baťa architektom J. Voženílkom v roku 1938. Ide v podstate o kombináciu konceptu rímskeho (Cardo – Dekumanus), zeleného a lineárneho priemyselného mesta. Hlavnú pozdĺžnu os mesta tvorí mestský park. Centrálny  park má rozmery 60 x 600 metrov. Do parku ústia ulice mestských blokov prevládajúcej šírky 60m. Na severnom konci parku sa nachádza kultúrny dom, na južnom konci kostol. Po obvode parku sú situované verejné budovy. Urbánna mriežka nie je tak striktne definovaná ako mestský blok na Sihoti, skôr ide o urbanistické pásy.

 

Koncept 

​

Kombinovaním týchto troch príkladov možno vytvoriť veľmi efektívne fungujúcu dedinu alebo mestskú štvrť, ktorá bude v čase schopná transformácie v čase.

​

Podstatou konceptu je postupná premena krajiny na poľnohospodársku krajinu, a následná premena poľnohospodárskej krajiny na urbanizovanú kultúrnu krajinu, s možnosťou plynulej transformácie dedinských blokov na mestské. Rozmery budúcich blokov sú 120 x 60 metrov (ako v Hornej Sihoti a Čičmanoch) a ulice majú šírku 12 metrov. Tento rozmer umožňuje realizáciu rôznych dedinských a mestských typológií. Rozmanitosť Čičmian je dosiahnutá použitím troch navrhnutých domov usporiadaných do mriežky. Ide o zľudovenú "typizovanú" dedinu s ulicami, ktoré plynule prechádzajú do polí. Blok Hornej Sihote komplexne absorbuje rôzne mestské typológie. Paralelné poľné cesty so stromoradiami tvoria základ budúcich ulíc. Paralelné polia tvoria základ budúcich blokov, a kolmé pole (v závislosti od orientácie územia) slúži ako centrálny park so šírkou 60 metrov (ako napríklad v Baťovanoch).

 

Spájanie príkladov

​

Koncept spája tri realizované príklady do jedného celku:

• Typizované Čičmany - návrh z roku 1923, arch. J. Merganc a O. Klimeš, obnova po požiari iniciovaná arch. D. Jurkovičom.

• Horná Sihoť - návrh funkcionalistickej štvrte v Trenčíne z roku 1931, arch. Josef Karel Říha.

• Baťovany (Partizánske) - návrh priemyselného mesta z roku 1938, arch. Jiří Voženílek.

​