Úvod

​

Hrobka - „dom pre mŕtveho“ je budova bez okien, bez dverí, navyše zakopaná v zemi. Nachádza sa mimo svetlo i čas. Vyobrazuje svet mŕtvych. Ako túto „anti-architektúru“ vystaviť vo svete živých?

Výnimočnosť hrobky popradského veľmoža je v tom, že je z dreva. Svedčí o tom, že tu žila kultúra, ktorá poznala rituál „viackomorového“ pochovávania. Svojim spôsobom ide o najstaršie zachovaný zrub na území Slovenska (aj keď sa našiel zakopaný v zemi).

​

Návrh

​

Našim zámerom je sústrediť sa na originál a vystaviť ho tak, aby bol prístupný „na dotyk“. Preto pracujeme so sklenou stenou, komorou, vitrínou, do ktorej chronologicky umiestňujeme nálezy.

Prehliadka začne v hlbokej tme. Hrobka veľmoža z Popradu je ako „dom v dome“. Pred návštevníkom sa otvárajú jednotlivé kazety „matriošky“ postupne a divák miestnosť za miestnosťou preniká hlbšie do hrobky, až k osobným veciam veľmoža.

Steny bez okien sa stanú hlavným smerovníkom výstavy. Vytvárajú akési „stenové leporelo“, ktoré graficky (obrázkom a textom) popisuje nosnú tému. Leporelo môže byť základom plánovanej brožúrky k výstave.

Do najväčšej sály vkladáme novodobý drevený zrub, ktorým navodzujeme atmosféru hrobky: „dom v dome“. V plnej miere je možné prežívať mohutnú masu dreva, okúsiť tesnosť medzipriestoru, vnímať bezčasovosť komory.