



D. JURKOVIČ, SKLADACIE DOMY RODINNÉ Z PÁLENÝCH TEHLIARSKYCH VÝROBKOV
Motív
„Výtvarne umelecká činnosť však žiada, aby človek bol hmotne zabezpečený. Chudobné ináč Slovensko malo a má dosiaľ málo dobre situovaných a uvedomelých mecenášov... preto si výtvarník musí sám zabezpečiť hmotnú postať a hľadať v každodennom živote a potrebách najširších vrstiev oporu pre svoju múzu. Tu musí často aj obetovať mnoho svojho umeleckého kréda a pominúť hádam aj mnohé výtvarné hodnoty, aby ich uplatňovaním realizáciu diela nezaťažil, prípadne neznemožnil. Ale povedomie, že vykonal dobrý čin v prospech malých, slabých a trpiacich, že dosiahol žiadúcich výsledkov, mu táto obeť vynahradí. S týmito myšlienkami predkladám verejnosti plány a návrhy na stavbu zdravých, lacných a vkusných obytných domov, ktorými by sa potreba dobrého bývania uspokojila čo najrýchlejšie a najlepšie.“
Nosník
Tehlové domy Jurkovič navrhol po dvoch neúspešných pokusoch stavať z dreva. Za kľúčový problém považoval vytvoriť ľahký stropný nosník (dvojchlapová jednoduchá manipulácia).
„Kto vyrieši tento problém, tomu všetko ostatné už bude hračkou. Pokúsil som sa vytvoriť, navrhnúť a zhotoviť takýto nosník, ktorý bude mať ešte aj tú výhodu, že bude sám o sebe, bez obkladania a akýchkoľvek príveskov, dokonalou súčasťou jednoduchého a pevného, nespalného stropu, zloženého tzv. suchou cestou. Odhliadnuc od prvých drevených stropov je každý nespalný strop najkomplikovanejšou a najdrahšou súčasťou modernej stavby... pritom s veľkosťou svetlého rozpätia miestnosti rastie úmerne aj náklad. V snahe umožniť stavbu obytných domov spôsobom čo najúspornejším dospel som k myšlienke vytvoriť pomocou osobitých pilierov a nosníkov dokonalý nespáliteľný strop. Piliere umiestnené uprostred obvodových múrov umožňujú aj vznik určitých schém, ktoré sú základom môjho vlastného systému stavby.“
Kontext a analýza systému
Návrhy rodinných domov pre povojnovú obnovu krajiny boli vypracované počas rokov 1944 a 1945. Na Slovensku sa stretli s úplným nezáujmom. Je symbolické, že projekty rodinných domov Jurkovič vydal nakoniec vlastným nákladom v roku 1946. Všetky domy boli navrhnuté z unikátneho konštrukčného systému, ktorý tiež vyvinul.
Základným stavebným prvkom systému nie je človek a jeho potreby, ale nosník. Celý návrh domov vychádza z pevne daného rozmeru nosníka s dĺžkou 2,60 m. Svetlosť miestností tak dosahuje len 2,25 m, čo má za následok vznik veľmi malých miestností a často aj problémových pilierov umiestnených v strede obytných priestorov.
Domy sú navrhnuté na základe siedmich konštrukčných schém, z ktorých vyplýva 15 variácií rodinných domov. Zastavaná plocha sa pohybuje od 43,9 m² po 85,8 m². Systém pozostáva z deviatich typov stavebných prvkov (tehly, tvarovky, tvárnice). Obvodové steny hrúbky 30 cm sú zložené z T-voštinových tvaroviek a vykazujú tepelnoizolačné vlastnosti ekvivalentné 90 cm hrubému murivu z plných pálených tehál. V tom období sa štandardne používalo murivo hrúbky 45 cm.
Modulárnosť systému je dôsledne premyslená: 1 meter obvodovej steny tvoria 3 kusy tvaroviek, 1 meter priečky 4 kusy priečkových tehál. Výška vrstiev je riešená po 10 cm (1 cm zaberá maltové lôžko). T-tvarovky zároveň umožňujú nahradiť betónový veniec použitím iba armovacieho železa. Piliere sú tvorené dvoma tvarovkami, pričom ich stred tvorí 15 cm široký komínový prieduch. Systém zahŕňa aj 11 typov okien a 10 typov dverí. Krov pre každý typ domu bol navrhnutý ako prefabrikovaný – vyrobený vo výrobe a dovezený priamo na miesto výstavby.
Z dnešného pohľadu môžeme tento systém označiť za predchodcu moderného prístupu k prvkovej typizácii.
Porovnanie s optimalizovanými parametrami
Pri použití rovnakého kritéria ľahkej manipulácie, ale s dnešným tehlovým konštrukčným systémom, sa za rozumný rozpon nosníkov považuje 4 až 4,5 m. Pri minimálnom uložení 12,5 cm na každej strane tak získavame svetlosť miestností od 3,75 m do 4,25 m, čo zodpovedá súčasným požiadavkám na rozmerové štandardy obytných miestností.
Nosníky do 4,5 m nie je nutné osadzovať žeriavom – postačuje nízky profil tvaroviek a dočasné podopretie stropu po montáži. Z tohto pohľadu je možné považovať Jurkoviča za priekopníka typizácie tehliarskych výrobkov.
Hlavné zásady návrhu
-
Obytné domy sú orientované na slnko pomocou pootočenia alebo zrkadlenia typu.
-
Hrúbka 30 cm T-steny je považovaná za dostatočnú z hľadiska tepelnej izolácie. Omietky sú vápenné, na exponovaných miestach ošetrené izolačnou hmotou.
-
Každá obytná miestnosť musí byť podpivničená. Jurkovič vychádza z poznania, že hydroizolácie pod drevenými podlahami často zlyhávajú. Preto odporúča podpivničiť celý dom. Terén je pod úrovňou prízemia, suterén má betónovú podlahu s keramickými dlaždicami.
-
Hygienické zariadenia sú často umiestnené v suteréne, súčasťou domu má byť teplá voda a preferované je centrálne vykurovanie.
Architektonická úprava exteriéru
-
Hladká vápenná omietka
-
Plošné orámovanie okien, štítových stien a nároží
-
Sokel z cementovej malty
-
Červená škridlová strecha, rámovanie okien červenými hladkými lícovkami
-
Jasné farby omietok
-
Farebné nátery okien a dverí
-
Variabilná výzdoba – inšpirácia v prirodzenom vkuse ľudovej architektúry
Záver
"S odstupom osemdesiatich rokov by stálo za zváženie doplniť areál Múzea slovenskej dediny o vybrané typy nikdy nerealizovaných Jurkovičových domov. Mohli by slúžiť ako hmatateľná pripomienka vízie, ktorú mohol nadobudnúť povojnový vidiek západného Slovenska – vízie, kde sa dedina nemení podľa predstáv mesta, ale vyvíja sa vlastnou cestou. Cestou, ktorá ctí tradíciu a zároveň umožňuje pokrok.
Nestojíme dnes pred podobnou otázkou? Nie je opäť čas premýšľať o tom, ako modernizovať vidiek spôsobom, ktorý nevytlačí jeho charakter, ale naopak, posilní jeho identitu?
Na čo u nás pracovať ? D. Jurkovič , úryvok článku v dobových novinách ČAS
"Celú túto prácu pripravil som do tlače už viac ako pred rokom v nádeji, že sa dostane do rúk odborníkov, projektantov, výrobcov tehlárskeho tovaru, staviteľov, stavebných družstiev a jednotlivých interesantov, ktorí k nej zaujmú svoje stanovisko. Na Slovensku som rok zháňal tlačiareň, keď bola nádej, že sa mi to podarí, nedostal som prídel papiera a napokon, keby som bol už dostal papier, nebolo tlačiarne. Reprodukčný ústav mi na dotazy vôbec neodpovedal.
Ide tu o publikáciu časovú pre zbudovanie zničených obcí, úspornú výstavbu robotníckych a rodinných domov a tiež menších hospodárstiev v dnešnej dobe tak dôležitých. Nečakal som na vyzvanie, vypísanie súťaže, odmenu, cítil som len povinnosť prispieť k riešeniu bytovej krízy, ktorú som čakal a ktorá sa dostavila, podľa mojich najlepších síl, ale že práca táto leží mi na stole nevyužitá, ba verejnosti neznáma, je v dnešných pomeroch vecou neuveriteľnou, ba priamo zahanbujúcou.
Nezostalo mi nič iného po nezdare viac ako poldruharočného usilovania ako obrátiť sa o vydanie na Prahu. Úfam sa, že tam nájdem dostatok porozumenia a podpory.
Že táto moja práca nie je tak bezvýznamná, toho dôkazom je, že reprezentačný časopis kráľovských britských architektov v Londýne venuje jej v jednom z budúcich čísel, ktorých sa tohto času len týmito problémami zaoberajú, šesť stránok."
Ilustračné obrázky a citácie:
Skladacie domy rodinné z pálených tehliarskych výrobkov. D. Jurkovič 1946
ČAS (noviny DS) č.123 / 5.6.1946 /SNK DIKDA